miesto nôh len drúky máš,
zato viem ja Paľka hojdať,
ako ty ho nehojdáš!
Básnička, akoby vytrhnutá z kontextu, a predsa vo svojej podstate pravdivá... i keď celkom opačne! Takto nadáva naozajstný koník tomu hojdaciemu, na ktorom sa hojdá malý človiečik. No a prváčikovia na Základnej škole, Školská 2, Holíč už odrástli tomu drevenému. Boli len tretí deň v škole, keď na dvere prvých tried zaklopal pán riaditeľ, Roman Švec, a splnil, čo sľúbil. Za poslušnosť a usilovnosť sa môžu povoziť na koníkoch - poníkoch. Jéj... to bolo radosti. Slniečko láskavo hladilo malých nedočkavcov a poníky Žemlík a Ferda poslušne čakali na svojich kowboyov. Žiačikovia z I. A a I. B, na ktorých sa ešte nedostalo krasojazdy, cvičili na dvore, hrali sa, fotografovali sa pri koníčkoch... veru... takto by sa dal ten školský rok aj vydržať! Poníky zvyknuté na podobné veci, zodpovedne nosili svojich žokejov, pomaličky, bez náhlenia zvládali Cenu veľkej školskodvornej. Veď aj dostali odmenu. Nakrájané jabĺčka všetkých odrôd a farieb mizli v maškrtných papuľkách Žemlíka a Ferdu. Dokonalé biopalivo bez škodlivých spalín... i keď aj nejaký ten odpad bol, ale ozonovú dieru nezväčšil, akurát pobavil malých šarvancov.
Žiaden pád, žiaden zranený, len tie detské očká doširoka roztvorené nad pohľadom z konského chrbta... vraj je najkraší na svete. Majiteľ poníkov, pán Šimon, deti oboznámil s technikou nasadania, jazdy i zosadania, ako sa na správnych prériových vlkov patrí. Len tých pár koltov zavesených "proklatě" nízko chýbalo... a tak je to dobre! Aj keď zem nedunela pod kopytami stád, ako spieva v rovnomennej pesničke Waldemar Matuška, aj tak sa tento deň zaryl do dušičiek malých prváčikov a možno tam zostane aj do konca ich života. I to je spôsob ako zjemniť prechod od hier v materskej škole do školy povinností, práce, disciplinovanosti a života v školskom kolektíve.
Mgr. Miriam Kubincová
